Top 10 most played albums of 2016

8. 1. 2017


Hudobne a koncertovo bol rok 2016 nielen zaujímavý ale hlavne plodný. K najpočúvanejším albumom roka však ako je už zvykom rada pridávam aj zopár novo objavených umelcov, ku ktorým si moje ušká s obľubou privykli. Vedeli by ste si vybrať svojich desiatich favoritov, ktorí sa Vám počas uplynulého roka neustále ocitali v playliste? Tých mojich nájdete v tomto hudobnom sumári J
Music-wise and concert-wise the entire 2016 was not only interesting but above all fruitful. As it is usually the way in these posts, I would like to add also some of the newly discovered artists to whom my ears used to listen to with delight. Would you be able to choose your ten favourites, which you have repeatedly found in your playlist throughout the past year? You can read about my picks in this music summary J

The Struts – Everybody Wants


 Jednou z úplne nových senzácií minulého roka, čo mi rozvírili prach v zabehnutých koľajach sú britskí The Struts. Moderný rock n' roll s veľkým potenciálom už dobýva aj Ameriku a ich debutový album Everybody Wants má čo ponúknuť všetkým, ktorí obľubujú originálny a svieži rock. Na doske sa nachádzajú samé pecky, ktoré dokážu navodiť tú správnu atmosféru aj keď ráno vykročíte z postele tou nesprávnou nohou. Mojimi favoritmi sú Kiss This, Put Your Money On Me, Where Did She Go či I Just Know.

One of the absolutely new sensations of the past year that made the feathers fly in my playlist is the British band The Struts. Their modern rock 'n' roll has huge potential and is currently hitting the US. Their first studio album Everybody Wants has some good stuff to offer to all of the people who like original rock music. There are plenty of smashing hits on the record which can set the right atmosphere to a day even if you start off on the wrong foot. My favourites are Kiss This, Put Your Money On Me, Where Did She Go or I Just Know.
Eivør – Slør


 Eivør Pálsdóttir je umelkyňa z Faerských ostrovov, ktorej tvorbu obdivujem už nejaký ten rok. Kedysi dávno som sa k nej preklikala cez cover speváčky Kate Bush a akoby som objavila celkom nový svet. Ak ste niekedy pozerali výborný historický seriál The Last Kingdom o Vikingoch, možno ste jej najpopulárnejšiu pieseň Trøllabundin počuli práve tam. Nádherné aranžmá s magickým hlasom vytvárajú na albume Slør nezvyčajnú atmosféru a aj keď nerozumiete ani slovo tomu, o čom sa v skladbách spieva, pred návalom emócií v nich ukrytých sa len tak neschováte. Aj keď sa Eivør zvyčajne radí k folkovému žánru, nevyhýba sa ani flirtovaniu s elektronikou či alternatívnymi hudobnými smermi. Veď okoštujte!


Eivør Pálsdóttir is a Faroese artist whose music I have loved for a long time. I remember I found her on YouTube accidentally through a cover of a Kate Bush song and it felt as if I have discovered a totally new universe. If you have watched the historical TV series The Last Kingdom you might have heard her most popular song Trøllabundin there as well. Fantastic arrangements combined with a magical voice generate unusual atmosphere of the Slør album and though you don’t understand a word of what Eivør is singing about, ignoring the stream of emotions the songs convey is impossible. Even though Eivør is usually categorized as a folk artist, she doesn’t avoid flirting with electronic or other alternative styles in her music. Try listening for yourself! 
Amaranthe – Maximalism


 Švédski metalisti, ktorí radi zabŕdajú do ortodoxných pravidiel heavy metalu vychrlili ďalšiu dávku endorfínov s dvanástimi novými skladbami. Ak potrebujete rozprúdiť krv v žilách a dodať si energiu Maximalism je pre Vás ako stvorený. Okrem titulnej Maximize ma dokáže obzvlášť nakopnúť Supersonic (keď sa ponáhľam ráno do práce nadobudne text Rush as we cross the speed of sound či Faster than lightning celkom jasný význam :D), no keď mám chuť spomaliť, ideálnym favoritom je Limitless či až filmová skladba Endlessly. Ak by Vás zaujímalo, ktoré skladby má rád gitarista kapely Olof Morck, môj rozhovor s ním si môžete si pozrieť TU.


Swedish metalheads who like to have a dig at the orthodox rules of heavy metal released a new burst of endorphins with twelve new tracks. If you need to perk yourself up and energize your day Maximalism is the right choice for you. Besides the opening track Maximize, I especially feel the right kick with Supersonic (when I am rushing to work its lyrics text Rush as we cross the speed of sound or Faster than lightning gain its proper meaning :D), but when I prefer to calm down, the ideal track is Limitless or the movie theme song Endlessly. If you would like to learn which ones are the favourite songs of the band’s guitarist Olof Morck, you can watch my chat with him HERE

Asking Alexandria – The Black

 Táto kapela má za sebou ozaj búrlivé obdobie. Drama queens sa však zdá sa nateraz opäť navrátili k pôvodnému spevákovi Dannymu Worsnopovi, ktorý ich len pred dvoma rokmi opustil. Rok 2016 bol pre skupinu asi len taký prechodný, pretože s náhradným spevákom Denisom Stoffom stihli natočiť našliapaný album a vyrazili spolu aj na turné, ktoré sa Ukrajinčanovi stalo aj posledným. Na Denisa sme sa boli pozrieť do Prahy a aj keď to nebolo nič moc, na skutočnosti, že album The Black patril u mňa počas roka 2016  k najpočúvanejším, to nič nemení. Obsahuje zopár naozaj skvelých skladieb, ktoré si však bohužiaľ už na jarnom turné v Bratislave s pôvodným spevákom už nevypočujeme. Škoda.


This band had some really turbulent moments in the past year. Now it seems that the drama queens have rekindled their relationship with the original singer Danny Worsnop who left the band just two years ago to pursue his own musical dreams. I guess that 2016 was a year of transition for the band because although the band recorded a kick-ass album with the replacement  Denis Stoff, and toured US and Europe when, as it turned out, the Ukrainian pretty face decided unexpectedly to quit the band. I had a chance to see Denis in Prague and although it wasn‘t as good as I expected it to be, it won’t change anything about the fact that The Black definitely belongs to the list of my most played albums of 2016. It contains some really good tracks, which, unfortunately, we won’t hear again during the spring tour in Bratislava where Danny will hit the stage. What a pity!
Epica- The Holographic Principle


 Ak by sa v mojom zozname neocitol nový album Epicy, asi by to mnohých prekvapilo. Krátko pred jeho vydaním, keď bolo všetko ešte tajné, sa celá zostava predviedla v plnej paráde aj na koncerte v Bratislave (rozhovor TU). Ani vo sne by som však nečakala, že mi novou hudbou tak vyrazia dych. Album je úžasne rôznorodý s viacerými skladbami, z ktorých mám ešte aj teraz zimomriavky (Tear Down Your Walls, Ascension- Dream State Armaggedon či vrchol epickosti v refréne The Holographic Principle). Asi najmilším prekvapením je pre mňa desivá rozprávka Once Upon A Nightmare, pričom trošku zábavy si užijete pri počúvaní bonusového materiálu vo forme akustických verzií niektorých skladieb. Epica jednoducho vie ako na to!

If the new Epica album wouldn’t be featured in my list, many people would have been surprised. Shortly prior to its release the band arrived to play a headlining show in Bratislava (interview HERE). But not even in my dreams I would have thought that the new music would take my breath away so much. The album is amazingly diverse and many of the songs give me goose bumps even now (Tear Down Your Walls, Ascension- Dream State Armaggedon or the most epic and spectacular The Holographic Principle). Perhaps the most pleasant surprise for me was the scary fairy tale Once Upon A Nightmare, however listening to the bonus acoustic versions of some songs made me smile (you almost feel how much fun they were having while recording them!). The folks of Epica just know the ropes!

Triosphere – The Heart Of The Matter


 V čase, keď som mala na začiatku roku 2016 hudobné suchoty mi ako z neba Spotify zoslal na ochutnávku túto nórsku heavy metalovú perličku. Napriek tomu, že Triosphere fungujú už viac než desať rokov u nás ich hudbu takmer nikto nepozná. Naozaj nerozumiem čím to je, pretože ich melodické skladby ma dostali na prvé počutie a silný hlas speváčky a basáčky Idy Haukland by si v tomto žánri našiel len malý počet rivaliek. The Heart of the Matter ma sprevádzal najmä prvými mesiacmi v roku, pričom myslím, že skladby Breathless, The Sphere či My Fortress nesmelo naznačujú, že by sa tejto kapele malo dostať viac pozornosti.


At the beginning of 2016, when I felt a lack of new music, Spotify has suggested me this pearl of  Norwegian heavy metal. Despite the fact that Triosphere have been here for more than ten years, their music remains pretty much undiscovered. I honestly don‘t understand why, because their songs are full of catchy melodies which just got me hooked at very first listen and the powerful voice of the band’s singer and bass player Ida Haukland would not have many competitors in this genre. The Heart Of The Matter accompanied me through the first months of the year and I think that the tracks Breathless, The Sphere or My Fortress shyly indicate that this band deserves more attention. 
Lady Gaga – Joanne


Hovorte si čo chcete, Lady Gaga je podľa mňa ikonou súčasnej mainstreamovej kultúry. O tom, že je ako žánrový chameleón sme sa mohli presvedčiť keď vydala jazzový album s Tonym Benettom, no svoju multižánrovú orientáciu ešte viac potvrdila na svojom novom albume Joanne. Čisto popových piesní je tu pomenej a priestor dostali skôr jednoduché gitarové či klavírové balady a country ladené funkom šmahnuté skladby. Viac emócií a viac prekvapivých momentov sa spojilo do naozaj unikátneho albumu. Ja dokola omieľam Sinner‘s Prayer, Joanne a A-Yo.


Whatever your thoughts are on seeing this, I strongly believe that Lady Gaga is The Icon of the current mainstream culture. She proved to us that she can be like a genre chameleon when she released a full-length jazz album with Tony Bennett, but with the brand new album Joanne she has put a seal on her multi-genre orientation. There are only a few poppy songs because more space was given to simple guitar or piano focused ballads or tracks that have more of the country/funk vibe. More emotions and surprising moments have combined into a truly unique album. I have mostly Sinner’s Prayer, Joanne and A-Yo playing on repeat.
Zella Day – Kicker


Do celkom iného žánrového spektra patrí vykopnutie americkej južanky Zelly Day. Indie popový Kicker mi zotrváva v playliste dlhší čas a frekvencia prehrávania jednotlivých skladieb u mňa stúpa priamo úmerne so slnečným žiarením. Už si ani nespomínam, ktorú pieseň som počula ako prvú. Výnimočný vzťah som si však vybudovala ku každej jednej. Hudobný sluch a talent sa tejto mladučkej slečne nedá odoprieť. Z príbehov, ktoré si môžete na albume vypočuť ma najviac dostali High, 1965, Compass Sweet Ophelia.


Comparing to the most of the albums listed, Kicker by the American Southern gal Zella Day belongs to a completely different genre spectre. This indie-pop album has remained on my playlist for a long time and the frequency of its plays increases in direct proportion to the amount of sunlight. I can’t even recollect which song I heard first, but with time I have built a special relationship with all of them. The fact that this young lady has a fine ear for music and is very talented just can‘t be denied. Out of all of the stories you can listen to on the album, I most gravitate to High, 1965, Compass and Sweet Ophelia.

Dark Tranquillity – Atoma


 Spať k metalu. Keď som sa dopočula, že po troch rokoch chystajú novinku aj melodickí death metalisti Dark Tranquillity začala som sa neskutočne tešiť. Vždy totiž, keď vyjde nový materiál z dielne týchto Švédov, je to  pre mňa ako sviatok. Atoma ma milo prekvapila svojim zvukom, pretože sa skupina vrátila k častejšiemu využitiu zamatovo čistému hlasu frontmana Mikaela, čím u viacerých fanúšikov vyvolala príjemné spomienky na staršiu tvorbu. Skladby ako The Pitiless alebo When The World Screams môžeme zaradiť k tomu najtvrdšiemu, čo sme od kapely mohli doteraz počuť. Naopak melancholická nálada titulnej piesne Atoma a temných Faithless by Default či Forward Momentum vo mne zakaždým vyvolá masu emócií. Vyskúšajte sami J

Back to metal. When I read that after three years we will be getting a new album from the melodic death metal legends Dark Tranquillity I got veeery excited. Each time these guys release new material it’s an absolute celebration because I am a huge fan of their work! Atoma surprised me in a good way with its sound. The band has incorporated the velvety clean vocals of the frontman Mikael more than ever, which must have evoked a lot of pleasant memories of the band‘s early albums in most of the fans. But still, tracks like The Pitiless or When The World Screams can be classified as one of the heaviest songs we have listened from these guys so far. On the other hand, the melancholic nature of the single Atoma or the dark songs Faithless by Default or Forward Momentum awakens a mass of emotions every time I listen to them. Try it out!
Opeth – Sorceress


Ďalšia chuťovka na stole je určite nový Opeth. Jeden by ani neveril koľko nálad sa dá vystriedať na jednej doske. Kňažná síce začína nevinnými tónmi, no veľmi rýchlo sa zahĺbi do najtemnejších zákutí ľudskej mysle, kde sa okrem hutných gitár ozýva už len mocný hlas talentovaného Mikaela Åkerfeldta. Opeth s novým albumom pokračujú v progresívnom duchu a aj keď na turné radi zahrajú aj drsnejšie skladby, nový materiál veľa surovosti neprináša. Okrem úvodného singla Sorceress určite stojí za vypočutie aj akustická balada Will O The Wisp, gitarová Chrysalis či energická Era.


Even more fancy songs can be found on the new Opeth album. One would never believe how many moods can be captured on one record. Although Sorceress starts with innocent tones, it quickly turns into the darkest corners of human’s mind where only the deafening sound of guitars and the mighty voice of talented Mikaela Åkerfeldt resound. With the new album Opeth continue with the progressive spirit and though they often play the old heavier songs on tour, the new record doesn’t offer much brutality. Besides the pilot single Sorceress, also the acoustic ballad Will O The Wisp, vibrant Chrysalis or the energetic Era are definitely worth listening to.

3 komentáre :

  1. Z nového Opeth som tiež nadšená! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jsem z tvého článku úplně unešená! Nejsme typickým posluchačem této hudby, ale musím říct, že někteří z interpretů co jsi uvedla mě okouzlili!

    OdpovedaťOdstrániť

Made With Love By The Dutch Lady Designs