All the light we cannot see

16. 10. 2016


Na  leto si väčšina ľudí vyberá ľahšiu literatúru, možno práve aj preto, aby si tak v rámci dovolenkového režimu zbytočne nezatemňovali myseľ  vážnymi a smutnými témami. U mňa takéto veci ale nikdy neplatili a myslím, že každý kto ma pozná vie, že sa v melancholických motívoch vyžívam.  Vojnový román Svetlo, ktoré nevidíme, od amerického autora Anthonyho Doerra, ktorý za tento titul získal v roku 2015 Pulitzerovu cenu, som mala v hľadáčiku už dlhší čas, a tak som len čakala na príležitosť, ktorá by mi umožnila nedočkavo obracať jeho voňavé strany.

Most of the people choose a lightweight themed book for a summer read. Maybe it’s because they prefer not to cloud their minds with worries and sad storylines during holiday time. This never worked for me and I assume that everybody who knows me is well aware of the fact that I simply revel in melancholic subjects. I have been looking out for the war novel All the Light We Cannot See written by Anthony Doerr who won the 2015 Pulitzer Prize for Fiction with it for a long time. Once I got it, I just had to find the right opportunity which would allow me to impatiently turn its fresh smelling pages. 

Dej, ktorý presahuje päťsto strán začína v predvojnovom Paríži, kde sa zoznamujeme so slepým dievčatkom Marie-Laurie. Tá väčšinu svojho času trávi so svojim otcom – zámočníkom v prírodovednom múzeu. V celkom odlišnom svete radikalizujúceho sa Nemecka vyrastájú v sirotinci banského mestečka Zollverein dvaja súrodenci Werner a Jutta. Dospievajúci Werner sa chce za každú cenu vyhnúť nelichotivému osudu v bani, k čomu mu dopomôže najmä vrodený talent na vedu a mechaniku. Keď sa sám naučí opravovať pokazené rádiá, dostane príležitosť skúsiť šťastie v internátnej škole pre Hitlerovu mládež. Už tam si však začne všímať, že sa stal súčasťou zlovestnej mašinérie, z ktorej niet cesty späť.

The story extends over more than five hundred pages and starts in pre-war Paris where we meet for the first time with the female protagonist of the book – blind girl Marie Laurie. She spends most of her time with her father – master locksmith at the Museum of Natural History. In a completely different world of radicalizing Germany two siblings Jutta and Werner are growing up in an orphanage of little mining town Zollverein. Maturing Werner desires to escape his unflattering fate of becoming a mineworker while being very talented at mechanics and science which will ultimately help him to break from his past. Once he finds out how to repair broken radios he is offered an invitation to study at a Nazi school of Schulpforta. It is in the company of the fellow students when he starts to realize that he forms part of dreadful machinery and there is no way back. 


Silný príbeh chlapca a dievčaťa, z ktorých každý vyrastá v odlišnom svete presahuje dobu, v ktorej sa odohráva. Mapuje obdobie od nástupu nacizmu v Nemecku, cez okupáciu Francúzska až po samotný koniec vojny a od začiatku nevyhnutnutný stret hlavných protagonistov. Nečakajte však žiadnu veľkú romantiku. Ako hlavní hrdinovia dospievajú a začínajú si uvedomovať zverstvá druhej svetovej vojny, autor sa prostredníctvom ich interakcií často zamýšľa nad tým, do akej miery dokážu ľudia ovplyvniť svoj osud a koľko z toho, čo nás v živote čaká je priamo spojeného so situáciou, z ktorej vychádzame.

This strong story of a boy and a girl coming from totally different circumstances is simply timeless. It portrays their most formatting years in the middle of the ascent of Nazism in Germany through the occupation of France till the end of the war and finally their inevitable interaction which I awaited with curiosity. Don‘t expect it to be super romantic. Growing up, both characters start to understand the atrocities of WW2 and by means of their relationships the author often wonders about the level of extent to which people can influence their destiny and how much of what we really experience is only a direct result of the situation we are born into and raised in.

Samozrejme, čitateľom, ktorí nemajú radi opisné pasáže sa môže zdať, že spád príbehu má pomalšie tempo. Je pravdou, že nijaké dramatické zvraty, ani napínavá akcia sa v knihe neodohráva, no o to viac sa v nej autor venuje vykresleniu veľmi komplikovanej doby. Osobne som sa do popisu prostredia ponárala s nadšením, pretože práve v ňom je cítiť spisovateľove prednosti. Jeho slová pôsobia na všetky zmysly a ak máte bohatú predstavivosť, ich pestrofarebnosť Vás doslova pohltí.

Surely, readers who don‘t enjoy descriptive passages might get an impression that the flow of the plot is rather slow. It’s true that no utterly dramatic events or actions occur in the book and the author prefers a vivid depiction of a very complicated era in the world’s history. Personally each time I lost myself in the narrative it was with great pleasure just because of this feature. I simply believe that these parts of the book demonstrate the author’s strong points.  His words have a strong effect on all of the senses and if you have vivid imagination, the variety of their colours will literally devour you.


Aby som Vás na túto knihu navnadila, ponúkam aj moju obľúbenú pasáž z listu, ktorý píše mladý nemecký vojak Werner po príchode na francúzske pobrežie svojej sestre Jutte:
To get an idea of what I am talking about, below you can read my favourite part of a letter that the young soldier Werner arriving to the French coast writes to his sister Jutta:

„I have been feeling very clearheaded lately and what I want to write about today is the sea. It contains so many colors. Silver at dawn, green at noon, dark blue in the evening. Sometimes it looks almost red. Or it will turn the color of old coins. Right now the shadows of clouds are dragging across it, and patches of sunlight are touching down everywhere. White strings of gulls drag over it like beads.
It is my favorite thing, I think, that I have ever seen. Sometimes I catch myself staring at it and forget my duties. It seems big enough to contain everything anyone could ever feel.”

Štruktúra knihy sa skladá z viacerých kapitol rozdelených na menšie celky, pričom ich poradie, tak ako sú uvedené v knihe, nie je chronologické. Čitateľ musí byť preto obzvlášť pozorný, kedže si autor pripravil pravú skladačku s niekedy až mätúcimi časovými skokmi. Myslím si však, že práve táto vlastnosť robí knihu ešte zaujímavejšou. Anthony Doerr na nej predsa pracoval 10 rokov, takže motív hlavolamu nespozorujete iba v deji ale aj v samotnom rozprávaní. Dojímavý príbeh na konci rafinovaným spôsobom uzatvára kruh udalostí a zanecháva tak maximálny čitateľský pôžitok.

The structure of the book is composed of numerous chapters divided in smaller parts which are not in chronological order at all. Realizing this, the reader must be extra careful because the author has prepared a true puzzle with a lot of (sometimes very confusing) time jumping both into the future and into the past. This, I think, is one of the reasons that make this book even more interesting. Anthony Doerr spent 10 years writing it so the brain teaser motif is not present only in the plot, but also in the storytelling as such. This touching story ends tying the beginning and the ending chapters together closing the circle of events in a very clever way which leaves a proper bookworm truly impressed.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Made With Love By The Dutch Lady Designs