Made of Metal 2015

24. 8. 2015


Posledný víkend sme strávili na južnej Morave a ja som sa už nevedela dočkať na moment, kedy Vám budem môcť okomentovať čerstvý festival Made of Metal, na ktorého druhý ročník sme sa boli pozrieť. 

Last weekend was spent in the South Moravian region of Czech Republic at the freshly new festival called Made of Metal. It was only the second year of the festival and I was sooo impatient for this moment to come when I will finally have a chance to comment on out visit there and show you some pictures.

Na festival ma najviac lákalo zloženie účinkujúcich kapiel a fakt, že išlo o akciu menších rozmerov než som bežne zvyknutá (predsa len Made of Metal, ktorý min. rok navštívilo cca 4000 metalistov sa nedá porovnávať s Masters of Rock, kam každý rok chodieva vyše 30 000 ľudí). Očakávania sme pred príchodom nemali žiadne, no už vopred sme sa zhodli na tom, že stanové mestečko vynecháme (august býva s počasím veľmi vrtkavý) a tak sme si zarezervovali izbu v miestnom penzióne. A dobre sme spravili keďže počasie bolo celý víkend horúce a divoké. Krásna búrka zo soboty na nedeľu bola však príjemným osviežením.

What attracted me the most on the festival was the line-up itself as well as the fact that in comparison with regular metal festivals I used to attend, it is rather a smaller event (Made of Metal which had around 4000 visitors last year simply can‘t be compared to Masters of Rock which counts every season with more than 30 000 people). We didn’t have any expectations before our arrival, however, we had decided early on that we will not go to the camp (August weather here can be pretty unpredictable) and we reserved a room in a small pension instead. In the end we were very happy with our choice since the weather was incredibly hot and wild during the whole weekend (although the storm on Saturday’s night was very refreshing).




Čo potešilo: Musím sa priznať, že jedným z hlavných pozitívov festivalu bola kyvadlová doprava, ktorá každý deň premávala medzi mestečkom a areálom (10kč/jazda), pričom ak sa Vám večer po ukončení koncertu nechcelo čakať hodinu na autobus, mohli ste sa zviezť taxíkom, keďže aj ich ceny boli naozaj festivalové (50kč/os pri obsadenosti 4 ľuďmi). Tiež veľmi oceňujem relatívnu čistotu areálu. Počas celého dňa bolo možné vidieť brigádnikov ako zbierajú prázdne poháre od  piva, no aj napriek tomu bolo košov akosi pomenej a k večeru sa do nich už nič nezmestilo.
Občerstvenie: Výber občerstvenia bol bohužiaľ trošku obmedzený a veru neviem si predstaviť, že by som pri prespávaní v stane dokázala vyžiť tri dni len na trdelníkoch, cigánke, pizzi, či predražených hamburgeroch...Ale možno aj z tohto dôvodu bola zriadená už spomínaná kyvadlová doprava – kto chcel, mohol sa ísť najesť do mesta, kde bolo možností neúrekom.

What I liked: I must admit that one of the festival’s advantages was the shuttle bus driving every day between the town and the festival area (10kč/ride), whereas in case after the concert you didn‘t want to wait for an hour for the bus, you could grab a taxi, too. Their prices were adjusted especially for the occasion (50kč/a ride – when there were 4 people). I really appreciated the relative cleanness of the festival area. During the day you could see the temporary workers picking up the empty beer glasses. Yet still I think that there were not enough bins around because by the time the night would come, they would be totally overflowing.

Food: The variety of food was quite limited and I can‘t imagine how I would survive while camping, eating only sweet pastry, roast beef, pizza or overpriced burgers for three days... But maybe that‘s why the above mentioned shuttle was such a great idea – anyone could go eating to the town where they would find many restaurants.




Kapely: Žánrové zastúpenie festivalu bolo tento rok presne podľa mojich predstáv. Organizátori už v minulosti oznamovali, že chcú aby sa akcia orientovala na melodický metal vo všetkých podobách a takáto myšlienka sa mi nesmierne páči. Prvý deň festivalu som sa tešila hlavne na Tristaniu, ktorá mala vystupovať až večer, čo sa ich hudbe nesmierne hodí. Počas dňa sme sa išli ešte mrknúť na Tyr, ktorých som kedysi zvykla počúvať. Koncert sa im naozaj vydaril a piesne ako Blood of Heroes či Mare of My Night nielen mne ale aj môjmu priateľovi zneli v hlave počas všetkých troch dní, také sú nákazlivé. Tristania na čele s Mariangelou Demurtas ukázala, že aj napriek tichu, ktoré ich činnosť aktuálne obklopuje vedia stále  odohrať skvelú show. Mariangelin hlas musel umlčať všetkých neprajníkov, pričom keď zanôtila spolu s Kjetilom skladbu Requiem z posledného albumu, bola som od šťastia celá bez seba. Úprimne sa teším, čo nové do budúcna chystajú! Večer zavŕšil Belphegor, ktorí ma (všetka česť)  bohužiaľ nijako extra  neohúrili...

Bands: From my perspective the festival offered an ideal range of genres. The organizers claimed in the past that they would like to focus more on the presence of melodic metal as such and I fell in love with that idea. On the first day of the festival I was mainly looking forward to see Tristania, which performed in the evening – it definitely fits their music better than daylight. During the day we went to see Tyr as well. I used to listen to this band quite often in the past but lost count of whether they have released something new. Their performance was pretty good and both I and my boyfriend kept hearing the songs Blood of Heroes and Mare of My Night in our heads all the time for the next two days. They are truly addictive J Tristania led by Mariangela Demurtas proved that although recently silence has been surrounding their activities, the band rocks as hell. Mariangela’s voice must have shut all the haters up and during their performance of Requiem from the latest album I was over the moon. I honestly can’t wait for what we might expect from them in the future. The Friday’s evening was finished with Belphegor, whose music sadly wasn’t quite my cup of tea. 




V sobotnom programe sme boli zvedaví na talianskych Fleshgod Apocalypse, ktorých síce nepočúvam, no zaujímalo ma, či sa na nich chytím. Kapela má svojský originálny imidž, ktorý im skutočne aj svedčí. Hudba sa páčila a tak som zhodnotila, že by som im si ich mohla predsa napočúvať trošku viac. Headlinerom večera však boli pre nás fínski Amorphis, s ktorými sme sa pred koncertom stihli stretnúť aj na autogramiáde. Podarilo sa mi vyfotiť sa s neskutočne nadaným spevákom Tomim Joutsenom a splnil sa mi tak jeden z mojich snov...Na festivale predstavili posledný koncert zo série výročných vystúpení k prelomovému albumu Tales from the Thousand Lakes, ktorý kapela vydala ešte v roku 1994.  Show odohrali bez chybičky  aj keď mi bolo trošku ľúto, že nezahrali ani jednu pieseň z posledného albumu. O to viac sa teraz teším na ten nový, ktorý vyjde už čoskoro v septembri ( a určite o ňom na blogu ešte budete počuť). Vopred sa ospravedlňujem za to, že z tohto dňa nie sú žiadne kvalitnejšie fotky.. môže za to moja šikovnosť, keďže som si do batohu síce zbalila foťák, no bez nabitej baterky. Áno, som šikovná J

On Saturday my curiosity was craving to see the Italian Fleshgod Apocalypse. Although I haven’t listened to their music that much I wanted to find out whether they would sound more appealing live. They have developed a singular style and image which fist the music perfectly. I liked it so I decided to check them out a bit more afterwards. The headliner of the day was the Finnish legend Amorphis. We managed to meet them at the signing session before the show. I even took a picture with the very talented and inspiring singer Tomi Joutsen and another of my dreams came true... Their show was the last performance of the Tales from the Thousand Lakes album anniversary session (originally released in 1994). The atmosphere the band created and the quality of their show justified why they are still active and popular for over 25 years. However, I was a bit disappointed that they haven’t played a single song from their latest album...It is because of this that I am even more excited to hear the new album which will be released in early September (and I will certainly write about it on my blog). Let me apologize to you in advance for not having any pictures from this day (except one from my phone). The one to blame is myself since I accidentally forgot to bring my camera AND the freshly charged battery which I left in our room... clever me!


Ja a Tomi Joutsen (Amorphis)

Nedeľný program sme mali trošku nabitejší, keďže sme sa rozhodli prísť do areálu o pár hodín skôr, aby sme sa pozreli na zostavu s názvom Gloryhammer. Škótsko-švajčiarska kapela hrajúca hrdinský fantasy power metal nás zaujala vtipnými textami ale aj vynikajúcim a sviežim hudobným prejavom. Aj keď bola počas tejto kapely zábava v plnom prúde, my sme sa ku koncu koncertu odobrali na autogramiádu švédskej doom metalovej perly Draconian.  Keď sme prišli na rad, dala som sa s členmi trošku do reči a po nenútenej konverzácii nám dokonca dovolili preskočiť zábrany a odfotiť sa s celou kapelou J. Koncert odohrali dokonale, pričom publikum prekvapili aj dvoma novinkami z pripravovaného albumu Sovran, ktorý vyjde v októbri (video TU).

Our Sunday program was little bit busier since we arrived to the festival area few hours early just to see Gloryhammer. Scottish-Swiss band playing heroic fantasy power metal caught my attention because of their funny lyrics but also because of their fresh sound. Although at the end of their show everyone was having fun below the stage, we headed towards the signing session tent to see the pearl of Swedish doom metal – Draconian. When we got to their table we had a short but very nice chat and they even let us to get over the rails to take a picture with the whole band J My happiness was truly indescribable. . Their performance was just perfect (I must compliment Heike on her beautiful voice!) and they even surprised the audience with two new songs which will be officially released with the new album Sovran this October (video HERE). 


My a Draconian / With Draconian









Po tom, ako som predýchala skutočnosť, že som konečne po desiatich rokoch videla Draconian naživo, sme si sadli na pivko a čakali akí budú Turisas, ktorí mali nasledovať. Ich meno mi veľa nehovorilo a pamätala som si ich len podľa toho, že mali telo namaľované na červeno čierno. Mala som akosi zafixované, že som ich už kedysi videla hrať, a že sa mi to nejako nepáčilo lebo to bolo dosť tvrdé a spievali po nemecky... No ako náhle Turisas začali svoju show, hneď som pochopila, že sa mýlim. Bolo to oveľa chytľavejšie, s husľami, alexandrovskými chorálmi a po anglicky. V tom mi doplo, že som si ich pomýlila s inou kapelou – Varg, ktorí si zvolili rovnaký výzor – telo pomaľované na červenočierno, no s výrazne odlišným hudobným prejavom. Turisas sa stali mojim festivalovým objavom a na Made of Metal tak nadobudli ďalšieho fanúšika. Aj keď organizátori sľubovali špeciálnu headliner pyrotechnickú show Epicy, žiadne ohňostroje ani oheň sa nekonali. Ani to ale nebránilo kapele v tom, aby to odpálila ako sa patrí a potešila všetkých návštevníkov skvelým výberom najväčších hitoviek. Všimla som si však, že sa z ich setlistov v poslednej dobe vytratili všetky balady. Tajne preto dúfam, že na októbrovom koncerte v Zlíne, kde si zahrajú aj s folk metalovými Eluveitie, tento nedostatok napravia J

After I kept shaking from realizing I finally met and saw Draconian live after 10 years of listening to their music we went to sit for a beer. While enjoying the atmosphere we were waiting for another band – Turisas to start their show. Their name didn’t sound familiar to me at all but I thought I remembered them thanks to their bodies painted in black and red. I somehow believed that I saw them live in the past and that I didn’t like it at all since it was quite heavy and they were singing in German… But the second the actual Turisas started to play I realized that I was terribly mistaken. Their music is so catchy with violin and choirs like from the Russian Alexandrov Ensemble…and in English! Then I found out that I confused them with almost alike looking (covered in red and black paint) – but musically totally different band Varg from Germany. Despite my confusion Turisas have become my top festival discovery and they have gained another fan at Made of Metal. Although the organizers were trying to arrange a special pyro headliner show with Epica, unfortunately neither fireworks nor fire happened during their performance. But this didn't keep the band from having fun and rocking the stage as always including the best songs on their playlist. However, recently I noticed that they have stopped playing the ballads at the concerts as they used to in the past. In silence I hope that this tiny shortcoming will be fixed during their next performance this October in Zlin, where they will play along with the folk metal band Eluveitie. Can’t wait!










2 komentáre :

  1. Páni, tak to by mě vůbec nenapadlo navštívit nějaký takový festival :D vždy jsem se těhlech lidí docela bála, obzvlášť mužů, když jsou celí propíchaní kovem a v tom koženém oblečení :D
    www.getmovincz.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Páni ! Super fotky ! :)
    www.aduliksun.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť

Made With Love By The Dutch Lady Designs