Within Temptation v Bratislave vypustili viachlavého draka

15. 3. 2014

          Pri západe slnka prichádzala trojica čierno odetých mladých ľudí k Inchebe. Neboli sami. Na mieste stretnutia už čakalo niekoľko desiatok ďalších, rovnako dychtivých ako oni. Počas najbližšej hodiny ich počet prudko narástol. A vtedy ich všetkých razom vcuclo dnu. Rýchlo a bez rečí. Vonku zostalo ticho.

Dnu sa stupňovalo napätie. Rakúska kapela Serenity prekvapila tým, že začala hrať skôr. Možno to tak bolo lepšie. Úprimne, po zhliadnutí ich tvorby som čakala niečo horšie. Príjemne ma prekvapili aj keď som neustále počúvala priateľove pohoršené komentáre, že aký je bubeník „ľavý“. Basákov hlas mi pripomínal Tobiasa Sammeta a gitarista vyzeral akoby k nim zablúdil z nejakej metalcorovej kapely. Líder Georg mal ako jediný iskru v očiach, ale rozladené tóny na kosť vyziabnutej Clementine, ktorá sa čuduj sa svete pokúšala aj growlovať, vo mne zanechali zmiešané pocity. V hlave mi utkveli možno tri pesničky. No večer nepatril Serenity.




Nad hlavami sa nám ocitla obrovská plachta Hydra. Sála bola naplnená, vzrušenie narastalo. Opona padla a začala sa show holandskej symphonic metalovej špičky Within Temptation, ktorá sa konečne dočkala aj slovenskej premiéry.

Let us burn doslova rozžeravila všetkých fanúšikov. Z dračích papúľ a z pódia šľahali ohne tak vysoko, ako čistý spev charizmatickej Sharon den Adel. Neverte fámam o tom, že sa jej stráca hlas. V Inchebe predviedla, že na týchto klebetách nie je ani za mak pravdy. S Tarjou Turunen na obrazovke sme si zaspievali Paradise, zaskákali na Faster a novinku na turné – Iron. Kapela ukázala, že patrí medzi ostrieľaných profesionálov. Okrem pár sekundového problému s mikrofónom bolo všetko v najlepšom poriadku. Zvuk nemôžem posúdiť, keďže som stála hneď v druhej rade pred basovým reproduktorom, no bola som spokojná.






Po energickom začiatku sa pri Edge Of The World trošku spomalilo a čakalo nás ďalšie intro –opäť sme sa s Mother Maiden presunuli na album The Unforgiving k skladbe In The Middle Of The Night a znova sa začalo žiť. Nasledovali Angels, Dangerous, mnohými true pure metalovými fanúšikmi zatracovaná And We Run s raperom Xzibitom na plátne a moja obľúbená Tell Me Why po ktorej sa projekciou o modernom Frankensteinovi skĺzlo do starých čias k albumu Silent Force. Sharon sa objavila v strieborných trblietavých šatách s podivným doplnkom na hlave a odspievala najskôr See Who I Am, potom s komentárom o súčasnej situácii vo svete (a hlavne na Ukrajine) uviedla Stand My Ground a poslednú ukážku zo spomínaného albumu – Jillian.






Čas pokročil no kapela mala stále kopec energie. Najmä Sharon neustále skákala, pobehovala sem a tam pričom tak dala zabrať nejednému amatérskemu fotografovi (vrátane mňa). So znepokojivou video projekciou sme si vypočuli The Cross, nasledovala sľubná Covered By Roses počas ktorej speváčku fanúšikovia v prvých radoch zahrnuli desiatkou červených ruží a jadro show zaklincovala povinná jazda s Mother Earth.




Po hlasnom burácaní sa všetci vrátane opäť prezlečenej Sharon vrátili na pódium. Pri pomalej Fire And Ice sme za zvukov čistého hlasu, ktorý znie naživo lepšie než z nahrávok, mierne rozcitliveli. No len na moment, kým nezačala What Have You Done s ďalším hosťom Keithom Caputom, žiaľ iba na plátne. Nasledoval cover piesne Lany Del Rey Summertime Sadness, ktorú si členovia kapely obľúbili natoľko, že svoju upravenú verziu zaradili do bežného setlistu. Všetko sa skončilo akosi prirýchlo povinnou jazdou s Ice Queen, vďaka ktorej skupina v roku 2001 prerazila na celom svete.








            Musím sa priznať, že Within Temptation ma zase dostali. Prvý krát som mala možnosť vidieť ich show na festivale Masters of Rock ešte v roku 2008, tesne po vydaní albumu The Heart Of Everything. Kapela sa ubiehajúcimi rokmi vybrala cestou experimentovania a nedá sa tvrdiť, že by im to bolo na škodu. Práve naopak. Sú ešte živší, energickejší a ich koncert bol toho dôkazom. Svedčí o tom aj fakt, že už tretí deň po vystúpení nemyslím na nič iné len na to, ako dobre som sa 12. marca bavila. Už sa teším na to, čo nové prinesú nabudúce. Pokojne to môže byť aj ďalšia mytologická príšera. 


Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Made With Love By The Dutch Lady Designs